Látkové a nelátkové závislosti

O závislosti hovoríme v prípade dlhodobo sa opakujúceho vzorca správania, ktoré človeku prináša potešenie, úžitok či úľavu, ale zároveň mu škodí, a napriek uvedomovanej škodlivosti a snahe správanie obmedziť, v ňom človek pokračuje.

Tým vzorcom správania môže byť užívanie návykovej látky (alkohol, marihuana, ópium, nikotín, kokaín), ktorá mení chemické prostredie tela spôsobom prinášajúcim človeku potešenie či úľavu natoľko veľké, že človek postupne stráca kontrolu nad jej užívaním. Človek závislý na určitej látke opakovane pokračuje v jej užívaní aj vtedy, keď už má jednoznačne škodlivý dopad na jeho život a ohrozuje tak vlastné zdravie a vzťahy (Nestler, 2005).

Závislý vzťah si človek za istých okolností môže rozvinúť k rôznym veciam a činnostiam, nielen k užívaniu návykových látok. Môže ísť napríklad o nakupovanie, stávkovanie, hráčstvo, sexuálne aktivity, četovanie, obchodovanie, hranie online hier alebo inú aktivitu, ktorá prináša človeku potešenie či úľavu. Môže sa mu napokon vymknúť spod kontroly, získa v jeho živote veľkú dôležitosť a pokračuje v nej aj napriek tomu, že jemu a jeho okoliu zreteľne škodí.

Podľa toho, či je človek závislý od užívania návykovej látky alebo od správania bez návykových látok, delíme závislosti na látkové a nelátkové. Vďaka novým technológiám, ktoré umožňujú sledovať procesy v mozgu pri činnostiach u látkovo a nelátkovo závislých ľudí, vedci potvrdili podobný priebeh a dôsledky u oboch druhoch závislostiach. Zjednodušene sa dá povedať, že napr. pri hazardnom hráčstve (gamblingu) dochádza k obdobným zmenám a procesom na úrovni mozgovej aktivity ako pri závislosti od alkoholu či nikotínu. Výskum neurochemických procesov a ich zmien pri závislosti od online aktivít (napr. od počítačových hier alebo četovania) ešte stále prebieha. V najnovšom diagnostickom manuále duševných porúch DSM-5 sa však v dodatku navrhuje zaradiť závislosť od počítačových hier medzi nelátkové závislosti (Blinka, 2015).

Závislosť a procesy v mozgu

Za to, že si človek uvedomuje, čo sa deje v jeho tele, v mysli alebo aj vo vonkajšom prostredí, môžu nervové vzruchy medzi bunkami mozgu (neuróny),  určité špecializované mozgové centrá a bunky nervových dráh vedúce do celého tela. Nervové impulzy sa z jednej nervovej bunky na druhú prenášajú pomocou chemických látok, tzv. neuroprenášačov (neurotransmiterov). Ľudský mozog rozlišuje viacero druhov informácií, ktoré prenáša viacero druhov neuroprenášačov, každý sa špecializuje na určitú oblasť.

Dopamín je ten neuroprenášač, ktorý pomáha kontrolovať mozgové centrá slasti a odmeny. Pomáha regulovať pohyb a emocionálne reakcie tak, že je človek schopný niečo vnímať ako odmenu a správať sa zacielene smerom k naplneniu svojich potrieb a túžob.

Hladinu dopamínu prirodzene zvyšuje dobré jedlo, čokoláda či orgazmus. Človek ich zažíva ako pocit potešenia a slasti. Rôzne návykové látky majú rozličný systém chemického pôsobenia, všetky však v konečnom dôsledku zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu, ktorý pôsobí na človeka ako funkcia baženia a odmeny. Podobný priebeh sa objavuje aj u nelátkových závislostí. Nervové zakončenia u závislých osôb sú v zvýšenej miere citlivé na dopamín a rýchlejšie s ním reagujú. Rýchle, impulzívne rozhodovacie procesy (potreba – vízia – dopamín – slasť) postupne nahradzujú pomalšie, racionálne rozhodovacie procesy šedej kôry predného mozgu a v rozvinutých štádiách závislosti šedej kôry mozgovej dokonca ubúda (Koukolík, 2006).

Tolerancia k účinnej chemickej látke alebo k činnosti je jedným z príznakov rozvíjajúcej závislosti. Znamená to, že nervové zakončenia buniek sa postupne voči prítomnosti dopamínu „otupia“, lebo si na jeho zvýšené dráždenie už navykli a sú naň už menej citlivé. Pre to, aby bola dosiahnutá obvyklá miera slasti, sú potrebné stále silnejšie podnety (chemická látka alebo činnosť) (Fišerová, 2001).

Ďalší mechanizmus, ktorý prebieha v mozgu pri závislostiach, je proces dlhodobej pamäťovej stopy a rýchleho živého vybavenia komplexnej spomienky na príjemné podnety. Tento proces je významný v opätovnom prepadnutí závislosti (tzv. relaps) po dlhšej dobe abstinencie alebo primeranej sebakontroly (Rosenberg a Feder, 2014).

 

Závislosť od internetu

Závislosť od internetu alebo online závislosť je nadmerné používanie internetu, ktoré so sebou prináša do života jedinca psychologické, sociálne, pracovné alebo školské komplikácie. Ide o závislosť duševnú, nelátkovú, veľmi často pripodobňovanú k poruchám kontroly impulzov, kedy človek nevie dostatočne kontrolovať nutkanie, ktoré sa mu opakovane vynára v mysli (napr. kleptománia alebo nadmerné čistenie rúk).  V mozgu však môžu nastať zmeny obdobné zmenám pri látkových závislostiach.

Napriek tomu, že deti a dospievajúci trávia online aktivitami veľa času, samotný rozsah používania ešte nevypovedá dostatočne o závislosti. Je potrebné odlišovať pojmy nadmerné používanie internetu a závislosť od používania internetu, prípadne závislosť od konkrétnej online aktivity (ako napr. četovanie či online počítačové hry). V prípade závislosti je okrem množstva času rozhodujúci vzťah človeka k daným aktivitám a dôležitosť, ktorú v jeho živote zohráva. Tak ako pri všetkých závislostiach, aj v závislom používaní internetu je prítomných nasledujúcich šesť znakov (Griffiths, 2000):

  1. Dôležitosť (saliencia) je stav, kedy je daná aktivita v živote človeka výrazne dôležitá či najdôležitejšia. Odsúva iné činnosti a hodnoty na vedľajšiu koľaj. Väčšinu energiu človek investuje do vykonávania danej činnosti alebo myslenia na ňu.
  2. Zmeny nálad je možné badať v súvislosti s prítomnosťou toho, od čoho je človek závislý. Predmet závislosti má výrazný vplyv na náladu jednotlivca. Keď je k dispozícii, nálada sa výrazne zlepší, niekedy až do euforických stavov.
  3. Zvyšuje sa tolerancia k danej činnosti či látke. To znamená, že na to, aby aktivita ďalej prinášala dostatočné potešenie, je u človeka potrebná čoraz väčšia intenzita, frekvencia alebo väčší rozsah.
  4. Syndróm z odňatia je súbor príznakov, ktoré sa dostavia, ak daná aktivita nie je možná, alebo nie v dostatočnej miere. Nálada sa výrazne zhoršuje, jednotlivec je podráždený, nervózny, nesústredený, môže stúpať agresivita. Je to možné prirovnať k abstinenčným príznakom u látkových závislostí.
  5. Konflikt je nevyhnutný príznak závislosti. Opakované závislé správanie človeku prináša ťažkosti či už v rovine medziľudskej, pracovnej alebo vo forme vnútorného konfliktu (človek má pocit viny, cíti sebanenávisť).
  6. Relaps je označenie pre navrátenie sa k problematickému správaniu po dlhšej dobe abstinencie, ktoré je spojené s rýchlym rozvinutím pôvodnej intenzity, frekvencie či rozsahu správania. V prípade používania internetu a jeho konkrétnych aplikácii len ťažko možno hovoriť o relapse, ktorý je typický pre závislosti, kde je možné úplne abstinovať. Internetu sa však v dnešnej dobe nevyhneme. Preto je pre online závislosť užitočnejšie hovoriť o strate kontroly pri používaní internetu a jednotlivých online aktivitách.

 

Najzásadnejším rozlišovacím znakom závislosti od online aktivít je konflikt a strata kontroly. To znamená, že človek si uvedomuje, že dané správanie prináša človeku do života problémy, a napriek tomu v ňom stále pokračuje.

Ako uvádza odborník na online závislosti, Griffiths (2007), závislosť od internetu v klinickom zmysle je zriedkavá. Možno o nej hovoriť, až keď je vo vzťahu človeka k online aktivitám prítomných všetkých šesť znakov. Ak sú prítomné len niektoré príznaky, nehovoríme o závislosti, ale o nadmernom (excesívnom) používaní internetu alebo o problematickom používaní internetu. To sa týka pomerne veľkej časti populácie mladých ľudí na Slovensku, ako vyplynulo z výskumu Juraja Holdoša (2013). Problematické používanie internetu vníma ako akúsi zónou, z ktorej sa môže aj nemusí závislosť rozvinúť. Záleží na osobných a sociálnych zdrojoch jednotlivca, celkovej životnej situácii a aktuálnej zraniteľnosti (Holdoš, 2013).

Internet a nové technológie tvoria oblasť, ktorá sa dynamicky vyvíja. Preto stále pribúdajú nové poznatky a vynárajú sa nové riziká a nejasnosti ohľadom toho, ako na online závislosť pozerať. Online závislosť stále nie je zaradená do klinického diagnostického manuálu duševných porúch DSM-5. Je v nej zaznamenaný len návrh novej diagnózy  ̎závislosť na online počítačových hrách (Blinka a kol., 2015). V štandardnej diagnostike existuje nástroj na klinické posúdenie závislosti od internetu: AICA-C, Assessment of Internet and Computer Game Addiction – Checklist (Wölfling a kol., 2012).

 

Dôsledky online závislosti

Dôsledky závislosti od internetu sa prejavujú v psychosociálnej a telesnej oblasti, v oblasti školského výkonu a pracovnej kariéry.

Človeku sa zmenšuje priestor pre medziľudský kontakt a komunikáciu tvárou v tvár, používa internetové na úkor bežného kontaktu. Odcudzuje sa ľuďom, ubúdajú mu sociálne interakcie a keď nastanú, častejšie sa v nich cíti nepohodlne. Pribúdajú konflikty a postupná izolácia. Závislý človek sa môže cítiť veľmi zraniteľne a osamelo, keď práve svoju pozornosť neodvádza smerom k príjemným podnetom. Online závislosť významne súvisí aj s nadmerným rozptyľovaním sa, únikom od povinností (prokrastináciou) (Davis a kol., 2002). Prehlbujú sa ťažkosti v škole či v práci. Zvládať školské a pracovné nároky je pre závislého stále ťažšie. Klesá mu sebadôvera, pochybuje, či povinnosti zvládne a často sa vopred vzdáva. Kladie si čoraz menšie ciele a volí častejšie vyhýbavé stratégie. Neraz dochádza k prepusteniu z práce či nezvládnutiu školských nárokov.

V dôsledku mnohých hodín strávených online aktivitami sa človeku zhoršuje zrak, bolí ho chrbtica, deformujú sa drobné kosti a kĺby prstov rúk, ochabnú svaly a zhoršuje sa celková kondícia tela. Zhoršuje sa životospráva, neraz je výrazne narušený spánkový a stravovací režim.

Závislosť od internetu, podobne ako iné závislosti, býva sprevádzaná depresívnymi náladami a stavmi, úzkosťou, zníženým sebahodnotením a väčšou impulzívnosťou. Časté je, že neželané psychické stavy (ako úzkosť, strach, depresia) boli v istej miere prítomné už pri vzniku závislosti a jej rozvinutím sa len prehĺbili. Nie je preto možné povedať, čo z uvedeného je príčinou a čo dôsledkom, ide o obojstranné pôsobenie. Pocit straty kontroly nad vlastným životom však môže viesť k spusteniu alebo výraznému prehĺbeniu vážnych psychických problémov, niekedy ohrozujúcich život.

 

Rizikové faktory online závislosti

Na Slovensku je zaznamenaných 2-3% používateľov internetu, ktorí sú od určitej z online aktivít závislí. Oveľa viac používateľov internetu spadá svojimi používateľskými návykmi do rizikovej zóny nadmerného alebo problematického používania internetu, z ktorej sa môže i nemusí závislosť vyvinúť (Holdoš, 2016).

Spomedzi životných období je najohrozenejšou vekovou skupinou adolescencia a mladšia dospelosť, teda vek 15-30 rokov. Častejšie bývajú od internetu závislí chlapci ako dievčatá. Ohrození sú viac tí, u ktorých sú zaznamenané závislosti či iné duševné ťažkosti u niektorých členov rodiny, vrátane predošlých generácií.

Osobnosť používateľa internetu

Častejšie ide o jednotlivcov, ktorí sú impulzívnejší, majú problém so sebaovládaním, sú menej dôslední a zodpovední, častejšie vyhľadávajú riziká ako aj situácie a prostredie bohaté na podnety, vzrušenie. Tí, ktorí sú viac ohrození závislosťou od online aktivít, majú častejšie zlý sebaobraz a nízku sebaúctu. Častejšie ide o introvertov, úzkostných a neurotických používateľov s horšími sociálnymi zručnosťami. Jednotlivci so sklonom k závislostiam nevedia dostatočne narábať so svojimi emóciami, sú menej odolní voči stresu a závislosť býva škodlivou (maladaptívnou) zvládacou stratégiou v záťaži.

Výskyt s inými poruchami

Nadmerné používanie internetu sa často vyskytuje ako sprievodný symptóm pri iných psychiatrických ťažkostiach. Závislosť od internetu sa často vyskytuje súčasne s látkovými závislosťami (s užívaním návykových látok ako alkohol, konopné drogy a iné psychoaktívne látky), s depresiou, obsedantne kompulzívnou poruchou (OCD), sociálnou fóbiou, poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Častý je súčasný výskyt s patologickým hráčstvom, hypersexualitou, poruchami príjmu potravy, s poruchami osobnosti (antisociálnou, hraničnou, závislou poruchou osobnosti).

Spoločný výskyt ťažkostí však neznamená, že jedna druhú zapríčiňuje, čo pri diagnostike treba mať na pamäti.

Záťažové životné obdobie

Problematické a závislé používanie internetu sa objavuje častejšie v náročných životných obdobiach, počas zvýšenej záťaže, partnerských či rodinných problémoch, veľkých pracovných či študijných nárokoch alebo pocite zlyhania, pri syndróme vyhorenia alebo v nezamestnanosti. Môže sa vyskytnúť v období zraniteľnosti pri strate, pri smútku, či pocite prázdnoty a osamelosti. Online aktivity bývajú spôsobom, ako náročné obdobie zvládnuť. Ak sa človeku nedarí jeho náročné obdobie zmierniť a nemá iné zvládacie stratégie, stane sa na online aktivitách skutočne závislý. Mnoho prípadov závislosti však samo odoznelo vtedy, keď sa človeku podarilo zas zobrať život do vlastných rúk a náročné obdobie zvládnuť. K nadobudnutiu a rozvinutiu potrebných zručností, kompetencií a pocitu vlastného dosahu na svoj život je niekedy potrebná pomoc blízkych či odborníka (psychoterapeuta).

Používateľské návyky

Riziko môže vytvárať aj spôsob používania internetu a denný režim, životný štýl. Ide o povahu štrukturovanosti dňa, množstvo a pomer povinností online a offline, nutnosť tráviť čas aktivitami na internete (kvôli pracovným alebo študijným povinnostiam). Spadá sem aj ne/zavedenie a ne/používanie pravidiel používania internetu a konkrétnych preventívnych stratégií, ktorými sa človek stará, aby mal používanie internetu a jeho jednotlivých aplikácií pod kontrolou.

 

Druhy online závislosti

Internet je médium, ktoré sprostredkuje človeku príležitosti cez webové stránky, obsahy či konkrétne aplikácie. Preto možno hovoriť o závislosti od konkrétnych aktivít sprostredkovaných internetom:

  • závislosť od hrania online hier
  • závislosť od kybersexu a pornografie
  • závislosť od vzťahov na internete
  • online hazardné hráčstvo (online gambling)
  • nutkavé správanie na internete (nadmerné vyhľadávanie informácií na internete, prezeranie videí, online nakupovanie, obchodovanie)

 

  1. Závislosť od hrania online hier

V niečom je základný mechanizmus online a offline hier podobný. Je prítomné plné vtiahnutie do hry všetkými zmyslami (flow zážitok), rýchle striedanie výrazných podnetov, príbeh, možnosť dosiahnuť a navyšovať istý výkon. Online rozhranie umožňuje hrať pohodlne kdekoľvek, kedykoľvek, s malými finančnými nákladmi, a to aj so spoluhráčmi z iných krajín. Pri niektorých online hrách je naraz zapojených mnoho hráčov zo všetkých kútov sveta a môžu spolu priebežne počas hry komunikovať (MMORPG, massively multiplayer online role playing game). V takých prípadoch je možné medzi prínosy či lákadlá hier pre hráča považovať aj sociálny aspekt. Keďže MMO hry prebiehajú niekoľko hodín v kuse a vyplnia neraz všetok voľný čas hráča, často sa stanú spoluhráči jeho jedinými kamarátstvami. Je bežné, že sa z takýchto hráčskych komunít stanú aj skupiny relatívne stabilné a hráči sa stretávajú pravidelne v hre, ale i mimo nej (offline). Rozumejú si, lebo svet hráčov nesie isté prvky špecifickej kultúry. Samotné charakteristiky hry sú pre ľudí príťažlivé a lákajú k hraniu. Vizuálne stvárnenie môže byť veľmi príjemne, taktiež ovládateľnosť podporuje ľahkosť hry. Do hry ľudí vťahuje aj možnosť zaujímať určitú rolu cez identitu postavy (avatara), prostredíctvom ktorej hráč odvíja príbeh a umožňuje mu zažiť to, čoho má neraz v offline svete nedostatok. Pri neproblematickom hraní môžu rolové hry, kde hráč vytvára cez postavu avatara príbeh, byť prínosné. Tým, že dieťa alebo dospievajúci pri rolovej hre môže v „bezpečnom prostredí“ spracovať niečo ťaživé, alebo rozvinúť istý aspekt jeho identity, sú pre neho terapeutické. To môže byť jeden z dôvodov, prečo závislosť od hrania online hier významne súvisí s úzkostnosťou, horšími sociálnymi zručnosťami, depresivitou, osamelosťou a neuroticizmom (Mehroof, Griffiths, 2010). Výskum, ktorý zahrňoval viacnásobné opakované meranie osamelosti, depresívnej nálady a úzkosti, potvrdil, že tieto ťažkosti sa u hráčov časom prehĺbili, zhoršili. Závislosť od online hier je vo významnom vzťahu aj s agresivitou, ťažkosťami s pozornosťou (ADHD) a potrebou vyhľadávať podnety (sensation seeking). Aj preto sa impulzívne siahanie po hre často objavuje v období zvýšeného napätia. Dospievajúci, u ktorých sa prejavuje závislé hranie, sú významne impulzívnejší, teda majú slabšie sebaovládanie (Menhroof, Griffiths, 2010).

Hranie hier je časovo veľmi náročné, pri hraní MMORPG hier ide o pravidelné niekoľkohodinové hranie (niekedy až 10-hodinové), z čoho vyplýva, že človek na úkor času tráveného v hre redukuje ostatné záujmy a povinnosti. Tento aspekt hry je sám o sebe rizikovým faktorom pre rozvinutie závislosti u zraniteľných jednotlivcov. Celá hra navyše nekončí zatvorením počítača, a tak je možné v nej pokračovať dlhšie obdobie, príbeh a prostredie sa stále vyvíjajú. To môže byť ďalším významných faktorom baženia po vrátení sa k hre.

Odhaduje sa, že spomedzi hráčov online hier je 2-10 % na hre závislých, ostatní možno svojmu záujmu venujú nadmerné množstvo času, avšak závislými nie sú. Rozdielny výskyt závislého hrania bol zistený u rôznych typov hier. Najčastejšie sú hráči závislí od hier MOBA (multiple online battle arena), ktoré hrajú prevažne chlapci a muži, kde ide o krátke sekvencie bitiek. Príkladom je League of Legends a War of Tanks. Druhými “najrizikovejšími hrami” sú MMORPG (multiple online role playing games), teda online hry pre mnoho hráčov, kde je rolový prvok hry s hrdinom avatarom (War of Warcraft). Obľúbenými medzi menšími deťmi sú aj tvorivé budovateľské hry, ako Minecraft, v ktorých človek vytvára prostredie, do ktorého s postavou vstupuje.

Výstrahou je to, že patologické hranie online hier sa javí byť relatívne stabilné v čase. Až 84% z tých, ktorých online hranie malo závislostnú formu, boli od online hier závislí aj po dvoch rokoch. U tých, ktorí sú závislosťami ohrození menej, však závislosť nevznikne len tým, že sa hry hrávajú pravidelne. Bolo zistené, že len 1,4 % neproblematických hráčov je s odstupom dvoch rokov závislými (Gentile a kol., 201).

 

  1. Závislosť od kybersexu a pornografie

Kybersex zahŕňa všetky sexuálne aktivity, ktoré sú realizované v prostredí internetu a tých je v súčasnosti mnoho. Často ide o eroticky ladenú komunikáciu, neraz sprevádzanú masturbáciou, alebo online vyhľadávanie sexuálnych partnerov pre bezplatný sex offline. Vyhľadávanie sexuálnych partnerov je možné cez čet, erotické zoznamky alebo komunity, fóra zamerané na konkrétne sexuálne preferencie či praktiky. Veľa tradičných sexuálnych praktík prebieha už aj v online forme: online nákup v erotických obchodoch, vyhľadávanie sexuálnych informácii a obsahov, vytváranie či sledovanie pornografie, vyhľadávanie a poskytovanie platených sexuálnych služieb. Používaním smartfónov pribudli do kybersexu aktivity nazvané sexting. Ide o rýchle posielanie či zdieľanie vyhotovených erotických obsahov (fotografií a videí).

To, že internet je len rozšírením príležitostí a foriem pre sexuálne správanie a mechanizmy, ktoré poznáme z offline prostredia, platí len sčasti. Ďalšia časť mechanizmov pri online sexuálnom správaní je úplne nová a vedci ich pripisujú charakteristikám online prostredia: anonymite, cenovej dostupnosti, dostupnosti sexuálnych objektov a partnerov, spoločenskej akceptovateľnosti a „fyzickému priblíženiu sa“ prostredníctvom internetu (Cooper, 1998, Ross, Kauth, 2002). Rizikovým faktorom je aj to, že v bezpečnom a pohodlnom prostredí je možné sexuálnymi aktivitami ľahko zažiť slasť (potreba – vízia – dopamín – slasť), ktorá vylepšuje náladu, pomáha ľuďom uniknúť od problémov, relaxovať. Používanie internetu k sexuálnym účelom môže byť pre niekoho zvládacou stratégiou záťaže. Hrozí však, že v za istých okolností sa človek od tejto stratégie stane závislým, a teda, že mu online sexuálne aktivity začnú spôsobovať ťažkosti, napríklad v rodinnom, partnerskom živote, pracovnej oblasti, alebo budú spôsobovať vnútorný konflikt, výčitky svedomia a pod. O závislosť ide, keď napriek týmto zažívaným ťažkostiam človek naďalej v online sexuálnych aktivitách pokračuje, lebo sa mu nedarí ich dostatočne obmedziť.

Z klinickej praxe liečby sexuálnej závislosti vyplýva, že len tretina klientov so závislým online sexuálnym správaním mala predošlé ťažkosti s nutkavým sexuálnym správaním offline. To znamená, že internet vďaka jeho charakteristikám môže u niektorých zraniteľných jednotlivcov prispieť k rozvinutiu nutkavého alebo závislého sexuálneho správania (Schneider, 2000).

Cooper a jeho kolegovia (2004) popísali tri skupiny ľudí ohrozených online sexuálnou závislosťou:

  1. ľudia, ktorí nutkavo využívajú online sexuálne aktivity v období zvýšenej záťaže a stresu, lebo im poskytujú únik od stresu a uvoľnenie,
  2. depresívni a úzkostní ľudia, ktorým kybersex prináša dočasné zlepšenie nálady,
  3. používatelia internetu, ktorí kybersex využívajú na naplnenie potrieb cez také sexuálne fantázie, ktoré pre nich z rôznych dôvodov v offline prostredí nie sú dostupné alebo akceptovateľné.

 

  1. Závislosť od vzťahov na internete (čety, internetové sociálne siete)

Počas dospievania je pre mladých jednou z najvýraznejších potrieb potreba mať uspokojivé rovesnícke vzťahy, byť zahrnutý v sociálnej skupine a mať v nej dobré miesto. To isté platí aj pre prostredie internetu. Dospievajúci ho využívajú hlavne na podporenie a rozšírenie siete rovesníckych vzťahov (Valkenburg a Peter, 2007, Smahel, Brown, Blinka, 2012). Špecifiká internetu umožňujú deťom niektoré ich záťaže a obmedzenia kompenzovať, čím sa rozšírili možnosti ako napĺňať tieto ich potreby. Aj preto sú medzi dospievajúcimi obľúbené online sociálne siete, ako napríklad Facebook, Snapchat či komunikačné aplikácie ako WhatsApp.

Lukáš Blinka a jeho kolegovia z Masarykovej univerzity v Brne upozorňujú na to, že spomedzi online aktivít, používanie sociálnych sietí sa častejšie vyskytuje len ako nadmerné/excesívne používanie a len ojedinele ako závislosť so všetkými znakmi nelátkovej závislosti. K posúdeniu povahy používania internetových sociálnych sietí je vytvorená 6-položková škála BFAS (Bergen Facebook Addiction Scale), ktorá má veľmi dobré psychometrické vlastnosti a v zásade kopíruje šesť kritických znakov definujúcich internetovú závislosť vo všeobecnosti . To znamená, že závislosť na online sociálnych sieťach je možno diagnostikovať podobne spoľahlivo ako online závislosť všeobecnú (Anderson a kol., 2012).

Rizikovými faktormi sa u závislosti od online sociálnych sietí preukázali byť prevaha kamarátstiev v online prostredí oproti kamarátstvam tvárou v tvár, a teda spoliehanie sa na internet ako na zdroj kamarátstiev. Ďalej preferovanie online formy komunikácie pred komunikáciou tvárou v tvár a nižšia miera sebaúcty (Šmahel a kol., 2012). Tieto rizikové faktory zhrňuje sociálne kompenzačný model (Caplan, 2005). Online sociálne siete a čety však nadmerne používajú aj tí, ktorí to vedia s ľuďmi tvárou v tvár veľmi dobre, avšak komunikovať potrebujú výrazne veľa a často. Neraz sú online sociálne siete únikom od ťažkostí pre extrovertov, kedy sa ”klábosením”, čo im je príjemné tak či tak, môžu zabaviť a odpútať od starostí. Ako rizikovým faktorom závislosti od používania online sociálnych sietí a četov bola totiž potvrdená aj vyššia extroverzia. Ďalej tiež nízka svedomitosť ako osobnostná črta, ktorá vypovedá o vôľových vlastnostiach, sebadisciplíne verzus lajdáckosti (Wilson, 2010).

 

  1. Online hazardné hráčstvo (online gambling)

Hazardné hry sú všetky hry, ktorých súčasťou je finančná investícia a možnosť peňažnej výhry. Patria sem hry na výherných automatoch, zariadeniach, lotériách, stieracie losy, športové stávkovanie. Patologickým sa stávajú, keď človek viackrát zažije fázu opakovaného hazardného hrania, ktoré napokon sám vníma ako škodlivé. Tou škodlivosťou môže byť finančná ujma a konflikt, či už jeho vnútorný alebo konflikty medziľudské. O závislosti môžeme hovoriť, keď v hazardnom hraní človek pokračuje napriek tomuto uvedomovanému poškodeniu. Pri hazardnom hráčstve človek činnosť nerobí s motívom zárobku v zmysle racionálne stanovej formy získavania obživy. Možnosť výhry finančného charakteru je však odmenou, pretože proces hry s možnosťou vyhrať je napínavý a stimuluje produkciu adrenalínu a dopamínu, významného neuroprenášača v rozvoji závislosti. Fakt, že hazardné hranie výrazne ovplyvňuje náladu, z neho robí aktivitu, ku ktorej človek s vyššou pravdepodobnosťou primkne v obdobiach záťaže, stresu, depresívnych nálad. Vtedy využíva rozptýlenie a povznesenie nálady ako stratégiu zvládania záťaže. Rizikom je, ak má týchto spôsobov zvládania stresu menej a nevie efektívne narábať so svojimi emóciami, vtedy sa hazardné hranie ľahšie stane hlavným spôsobom odkláňania pozornosti pri problémoch. Ak sa k tomu navyše pridajú ďalšie faktory ako nepriaznivá širšia sociálno-psychologická a ekonomická situácia človeka, celková ne/spokojnosť so sebou samým, so životom rodinným, pracovným, školským či medziľudským, potom ide o obdobie väčšej ohroziteľnosti závislosťami akéhokoľvek druhu.

Gambling je v aktuálnom diagnostickom manuály duševných porúch DSM-5 zaradené medzi nelátkové behaviorálne závislosti, s podobným mechanizmom priebehu a zmien na neurochemickej úrovni, ako bol opísaný pri látkových závislostiach. Je možné predpokladať, že analogicky sa tak deje aj pri online gamblingu. Napriek tomu, že hazard v posledných dekádach zažil rozmach, vonkoncom nie je spoločensky akceptovanou formou relaxu či zábavy. Fakt, že za online gamblingom nemusí ísť človek do herne či kasína a je možné ho robiť anonymne a flexibilne popri ostatných každodenných činnostiach, z neho robí dostupnejšiu a aj spoločensky akceptovatelnejšiu formu. Práve toto sú podstatné rizikové faktory. Internet ponúka širokú paletu hier, spája viacero zaujímavých funkcií a druhov vizuálnych a zvukových podnetov, zároveň stavia aj na reklame.

 

  1. Nutkavé správanie na internete (nadmerné vyhľadávanie informácií na internete, prezeranie videí, online nakupovanie, obchodovanie)

Existuje mnoho ďalších činností na internete, ktorým môže človek z určitého dôvodu prepadnúť do takej miery, že ich robí opakovane spôsobom, o ktorom si uvedomuje, že mu škodí, avšak nedarí sa mu to obmedziť. Internet je neobmedzeným zdrojom informácií a využívať ich (pri dostatočnom kritickom uvažovaní) je považované za jednoznačný prínos internetu. Úzkostnejší ľudia a ľudia trpiaci určitými psychickými ťažkosťami (napríklad obsedantne kompulzívnou poruchou či panickou poruchou), môžu prepadnúť nekontrolovanému vyhľadávaniu informácií, ktoré sami vnímajú ako škodlivé. Ľudia, ktorí napríklad príliš sledujú vlastný zdravotný stav (fyzický či psychický), často preverujú a porovnávajú zažité vlastné skúsenosti s informáciami o príznakoch chorôb na internete. Toto preverovanie vlastnej „normalilty“ ich často privádza do ešte väčších ťažkostí a stupňuje úzkosť. Bez používania internetu bolo preverovanie príznakov chorôb so zdravím sústredené do ordinácie lekára. Avšak dostupnosťou informácií na internete je neobmedzené. A to je medveďou službou pre úzkostných ľudí, ktorí majú nadmernú potrebu pátrať, spochybňovať javy a uisťovať sa o stave vecí v akejkoľvek problematike, nielen v oblasti vlastného zdravia. Netreba si to zamieňať s potrebou preveriť vierohodnosť informácií, ktorá je základom mediálnej gramotnosti. Hovoríme o strate kontroly nad prehľadávaním informácií, ktoré človek sám vníma ako obťažujúce či škodlivé.

Závislým sa môže človek stať takisto od nekonečného prezerania videí, keďže webová stránka pri prezretí jedného ponúka zároveň súvisiace ďalšie videá, ktoré by mohli používateľa zaujímať. Vtedy strata kontroly nad ich prehliadaním vedie k neželanému rozsahu času, teda človek môže ľutovať, že sám seba videami oberá o viac času ako by si prial. Obdobne je tomu tak pri prehliadaní online katalógov nakupujúcimi, ktorí sa nedokážu zastaviť, lebo im reklama ponúka ďalšie a ďalšie produkty kategórie, ktoré by ich mohli ako nakupujúceho zaujať.

Rizikovými faktormi pri nutkavých činnostiach v prostredí internetu sú, okrem širšej životnej situácie a aktuálnej záťaže, aj faktory na strane osobnosti používateľa ako vyšší neuroticizmus, úzkostnosť, slabšie vôľové schopnosti a väčšia impulzívnosť. V prípade nadmerného nutkavého robenia online aktivít ide často o sprievodný jav pri iných hlbších nevyriešených ťažkostiach a ich zakazovaním je veľmi pravdepodobné, že sa prejavia inde, aj offline. Vlastnosti internetu (ľahká dostupnosť a nekonečné množstvo obsahov, online reklama) v tomto prípade len umožnili prejavenie konkrétnym (online) formám závislostného a nutkavého správania.

 

Online závislosť a vek

Výskyt nadmerného používania internetu a závislosti od online hrania súvisí s vekom. Napriek tomu, že mladší školský vek je typický hrou, internetová zavislosť sa v tom období takmer nevyskytuje. O online závislosti je relevantné hovoriť až od staršieho školského veku. Mnohí rodičia sa znepokojujú nástojčivosťou detí pri online hrách a množstvom času, ktorý hraním trávia. Avšak v tomto veku možno len výnimočne hovoriť o závislosti v klinickom zmysle. Štúdia EU Kids Online zistila, že len 1% 11-ročných detí prejavuje všetky symptómy závislosti od internetu a 78% napriek častým online aktivitám nevykazuje žiadne z nich. Ak sa u detí v mladšom školskom veku vyskytne online závislosť, je nutné zamýšľať sa nad kvalitou rodinných vzťahov a starostlivosti, vylúčiť prípadnú vážnejšiu rodinnú dysfunkciu, zanedbávanie a pod. Dieťa s neuspokojenými základnými potrebami ich môže záložne napĺňať aktivitami na internete (Blinka a kol., 2015).

Najväčší výskyt nadmerného používania internetu je vo veku dospievania (13-20 rokov). V tomto období sa internet môže stať prostriedkom náhradného uspokojenia potrieb ako aj miestom, kde sa prejavuje prípadná patológia (Blinka a kol., 2015). V roku 2009 bolo v Českej republike zaznamenaných 3,4% prípadov online závislostí, s významnou prevahou vo vekovej skupine 15-20 rokov (Šmahel a kol., 2009). Je možné predpokladať, že nadmerné používanie internetu je spojené s jednou alebo viacerými nezvládnutými vývinovými úlohami (Erikson, 2002), ktorými sú pre tento vek vytvorenie relatívne stabilnej identity, rozvinutie uspokojivých vzťahov s rovesníkmi vrátane blízkych a intímnych vzťahov, primerané zvládnutie sexuality. Najčastejšími oblasťami online závislosti sú v tomto veku sledovanie videí, navštevovanie četovacích miestností, sociálnych sietí a online hranie (Durkee a kol., 2012; Kuss a kol., 2013).

Skupinou výraznejšie ohrozenou závislosťou od internetu sú vysokoškoláci. Často sa za štúdiom na vysokej škole sťahujú od svojej pôvodnej rodiny na iné miesto, životnou zmenou je samostatné bývanie. V prostredí s menším alebo žiadnym dohľadom rodičov mladí dospelí ľahšie stratia kontrolu nad rozsahom, ktorý do online aktivít investujú. Je potrebné, aby si hranice určovali sami. K internetu ich vedie aj samotné štúdium, vyhľadávanie a spracovanie školských materiálov, neraz zdieľanie študijných informácií prostredníctvom sociálnych médií. Sociálne siete môžu byť využívané v zvýšenej miere ako nástroj prepájania a prehlbovania nových kontaktov a kamarátstiev. Vysokoškoláci majú viac povinností, ktoré môžu vnímať v určitých momentoch a etapách ako zvýšenú záťaž. Aktivity sprostredkované internetom, ako napr. sociálne siete či online hry môžu pomáhať relaxovať v záťaži, nadväzovať a rozširovať kontakty a vzťahy, ako aj zvládať stres. V druhej polovici mladej dospelosti už zmeny doznievajú a človek by sa mal relatívne bezpečne nájsť vo svojich hlavných životných rolách (partnerskej, rodinnej, pracovnej).

Mladá dospelosť (20-35 rokov) sa začína obdobím výrazných zmien. Mladí dospelí sa postupne osamostatňujú od vlastných rodičov. Tak v myslení, ako aj ekonomicky. Vývinovými úlohami pre toto obdobie je ekonomická sebestačnosť a vytvorenie vlastnej profesijnej role, ktorá v optimálnom prípade umožní sebarealizáciu. Dovtedy vytvorené blízke vzťahy pretrvávajú alebo ich v tomto období mladí dospelí vytvárajú. Mali by už byť schopní nadviazať a udržať dlhodobý partnerský vzťah. V mladšej dospelosti ľudia začínajú uvažovať o vlastnej rodine alebo si ju zakladajú (Vágnerová, 2000). Všetky tieto vývinové výzvy sú pre mladých dospelých zásadné a môžu byť zdrojom uspokojenia a rozvoja, ale aj zdrojom záťaže a stresu v prípade, že ich človek nezvláda tak, ako si želá. V takých prípadoch môže internet (napr. sociálne siete) pomôcť pri ich nadobúdaní. Avšak vzniká riziko, že ak človek nenadobudne dostatočné zručnosti a dlhodobo si pomáha online aktivitami, môže sa od nich stať závislým. Odaci a Kalkan (2010) dokázali významné súvislosti medzi nadmerným používaním internetu, úzkosťou z komunikácie a stresom z randenia u vysokoškolákov. Obdobie mladej dospelosti je po veku dospievania najviac zastúpené výskytom online závislosti, a to hlavne v jej prvej polovici. Výskumníci z Masarykovej univerzity zistili výskyt 5,3% nadmerného používania internetu vo veku 20 až 26 rokov a výrazný pokles výskytu na 2,9% medzi 26- až 35-ročnými.

Obdobie strednej a staršej dospelosti sa vymedzuje vekom približne 35 až 60 rokov. V tomto období je pre človeka z hľadiska duševného zdravia dôležité dosiahnutie a udržanie uspokojivej kariéry a rodinných vzťahov, prijatie faktu fyzického starnutia a spokojnosť s mierou odovzdávania vlastných skúseností rodine a spoločnosti (Vágnerová, 2000).

Výskyt závislosti od online aktivít v dospelosti s rastúcim vekom klesá. Šmahel (2009) hovorí o odhadoch výskytu nadmerného používania internetu v Českej republike približne na 1,9% vo vekovej skupine 26-49 rokov a o vekom klesajúcom trende. Bakken s kolegami (2009) zistili v Nórsku závislosť od internetu u 0,3% populácie vo veku 40-60 rokov. Nízky výskyt sa vysvetľuje menšími skúsenosťami starších ľudí s používaním internetu a inými záujmami a preferenciami než online aktivity. Viac ako na zábavu a komunikáciu využívajú starší ľudia internet pre nevyhnutné praktické záležitosti. Blinka s kolegami (2015) zahrňujú medzi prípadné faktory online závislosti v tomto období nespokojnosť a problémy v rodinnej a pracovnej oblasti, pocit nedostatočnosti a prázdna, či krízu stredného veku.

Obdobie staroby zahŕňa obdobia približne od 60 rokov. Životnými úlohami a potrebami sa stávajú prispôsobenie sa odchodu z aktívneho pracovného života do dôchodku, vyrovnanie sa s procesom starnutia a zmenám v rodinnom živote, akými môže byť choroba či smrť blízkych. Zásadnou životnou výzvou je rekapitulovanie vlastného života a prijatie smrteľnosti (Hutteman a kol., 2014, Erikson, 2002).

Pre zhrnutie poznatkov o online závislostiach seniorov chýbajú dostatočné výskumné dáta. Seniori tému používania internetu a závislosť ako riziko registrujú, avšak zriedka s ňou majú vlastnú skúsenosť. Je pravdepodobné, že to súvisí s relatívne neskorým obdobím, kedy sa internet stal súčasťou ich života. Preto sa poznatky o online závislosti nástupom ďalšej generácie môžu výrazne zmeniť (Blinka a kol., 2015).

 

Prevencia a liečba online závislosti

Prevencia

Prevencia závislosti je zameraná na minimalizovanie rizikových faktorov a maximalizovanie ochranných faktorov a býva zacielená najmä na deti a dospievajúcich a ich rodiny, ale tiež na zamestnancov, ktorých pracovná náplň súvisí alebo je podmienená používaním internetu.

Podstatné pre používateľa internetu je mať vedomosti a zručnosti bezpečného používania internetu, a teda byť si vedomý rizík používania internetu vrátane online závislosti. To znamená, že je užitočné, keď sa dieťa alebo mladý človek dozvie o tom, ako online závislosť rozpoznať, vie o procese vzniku, aby mohol včas rozpoznať, že mu používanie určitých aplikácií začína prerastať cez hlavu. Je dobre mladých ľudí povzbudzovať k vedomému, zodpovednému vyčleňovaniu času pre jednotlivé online aktivity namiesto nutkavého a nepretržitého bytia online. V tomto je užitočné, keď deťom dospelí idú príkladom a nie sú na internete nonstop, či už za počítačom, pri tablete alebo smartfóne. Príklad má byť sprevádzaný aj cieleným učením konkrétnych stratégií, pravidiel ohľadom „technologickej životosprávy“.

V prevencii závislosti akéhokoľvek druhu je dôležitá podpora a vytváranie príležitostí k takým aktivitám, v ktorých človek môže seba zažívať ako úspešného a sú pre neho zdrojom sebaúcty a radosti. V prevencii online závislostí ide špeciálne o zaangažovanie sa do offline aktivít vyvažujúcich povinnosti a záujmy, ktoré človek realizuje cez internet. Rovnako tak, ak nie ešte viac, ide o podporu rovesníckych vzťahov a vzťahov v rodine. Nevyhnutné je pomôcť mladým ľuďom nadobudnúť zdravý sebaobraz a podporiť sociálne zručnosti, aby boli schopní nadväzovať a udržiavať uspokojivé vzťahy v prostredí tvárou v tvár.

Prevencia online závislosti má začať už odútleho detstva v rodine. Všetky z vyššie spomínaných ochranných faktorov môže rodina dieťaťu dopriať cez vlastný príklad, zdravý rodinný životný štýl, hodnoty a výchovu. Zásadné je, aby rodina pre dieťa nebola zdrojom záťaže, ale oporou, zdrojom bezpečia a inšpirácie pre zdravý životný štýl.

Prevencia v škole je možná cez začleňovanie informácií o bezpečnom a zodpovednom používaní internetu, cez osnovy mediálnej výchovy ako aj systematické preventívne programy.

Staršie výskumy tvrdili, že hovoriť o škodlivých dôsledkoch závislosti nie je účinnou prevenciou. Najnovšie výskumne overené programy to však vyvracajú. Skutočne, rozprávanie o tom, čo online závislosť je a kam môže viesť, malo významný vplyv na zredukovanie nadmerného používania internetu a zodpovednejší, vedomejší prístup k jeho používaniu. Významným však bolo to, že o riziku a jeho dôsledku nehovorili deťom dospelí, ale ich rovesníci, vyškolení dobrovoľníci spomedzi ich spolužiakov. Za opodstatnené teda možno považovať jednoducho koncipované rovesnícke preventívne programy. Ďalší faktor, ktorý sa javí byť zásadný, je zvyšovanie povedomia o jave a vlastná kompetencia, prehľadu o používaní jednotlivých online aplikácii. Pokladáme za podstatné naučiť používateľov vnímať vlastné používateľské návyky v širšom kontexte, teda ako súvisiace s ich náladami, obdobím, zaangažovanosťou do činností offline, úspechov i nezdarov, životných situácii a podobne. Vedomý používateľ internetu je vždy lepšie vybavený na to, aby mal svoj online život vo vlastných rukách.

Liečba

Liečba online závislosti prebieha ústavnou a ambulantnou liečbou, podobne ako je to pri iných nelátkových závislostiach. Po období hospitalizácie na klinike (väčšinou dvoch mesiacov) pokračuje liečba ambulantne. Obvykle je od začiatku sprevádzaná farmakoterapiou, najmä kvôli zmierneniu úzkosti pri syndróme z odňatia. Súčasťou liečby je psychoterapia individuálna ako aj skupinová a komunitná. Na klinike a aj ďalej v psychoterapii je človek podporovaný k rozvíjaniu vlastných zdrojov a neproblémových častí identity, hodnôt a životných cieľov. Pre liečbu online závislostí sú najviac popísané kognitívne behaviorálne prístupy v psychoterapii (KBT), psychodynamické prístupy, systemické a rodinné prístupy terapie. Práve tie totiž zahrňujú rodinný systém alebo dokonca aj školu a ďalšie prostredia pre aktivizovanie viacero zložiek klientovej identity, ktoré boli závislosťou od internetu zanedbané. Cieľom v terapii závislosti od internetu však v dnešnej dobe nemôže byť abstinencia, preto ide o podporenie vlastnej kompetencie v používaní konkrétnych aplikácií a slobodnejšie používanie tým, že sa človeku podarí vyvážiť pomer zážitkov online a offline.